K uhľohydrátom patria všetky druhy cukru a škrobu. Existujú rôzne druhy cukru: monosacharidy ( hroznový cukor – glukóza ) , fruktóza ( ovocný cukor ) alebo galaktóza; disacharidy , ako napr . kryštálový cukor ( sacharóza ), sladový cukor ( maltóza ), mliečny cukor ( laktóza ). Uhľohydráty patria k živinám, ale na rozdiel od bielkovín a tuku nie sú životne dôležité, ale vedľa bielkovín a tuku tvoria významný zdroj energie pre naše telo. 1gram nám dodá 4,1 kcal alebo 17 kJ , a tie slúžia ako krátkodobý zdroj energie. To znamená že telo ich nemusí dlho štiepiť a meniť, aby ich mohla použiť na získanie energie. Preto ho telo spracuje prednostne, akonáhle má telo uhľohydráty, zastaví sa spaľovanie tuku.
Tiež vláknina je tvorená uhľohydrátmi, naša telo ich ale nevie štiepiť, takže nemá žiadnu výživovú hodnotu. Celozrnné obilniny, kultivované druhy zeleniny a ovocia konzumujeme približne len 10 000 rokov. V tom čase ale ľudia obrábali pôdu, čo vyžadovalo extrémne fyzickú prácu, tak uhľohydráty hneď „spálili“. Okrem toho prijímali uhľohydráty vo forme plnohodnotnej stravy, to znamená spoločne so šupkami obsahujúcimi veľké množstvá vitamínov.
Katastrofická explózia chorôb začala okolo r. 1850. Od tejto doby sa pomocou (parných) strojov vo veľkom oddeľovali od obilnín šupky a klíčky, a z cukrovej repy a cukrovej trstiny sa izoloval cukor. Tak vznikla biela ryža, lúpané proso, vymieľaná múka (biela múka z pšenice a sivá z raže), škrobová múčka (zemiakový škrob) a priemyselne vyrábané rôzne druhy cukru (biely alebo hnedý cukor atď).
Obilné šupky obsahujú množstvo vitamínov (otruby), obilné klíčky a melasa (odpad pri výrobe cukru) sa používajú už len ako súčasť krmiva pre zvieratá.
Čím viac ľudí konzumuje priemyselne vyrobené potraviny, tým sa častejšie a rýchlejšie objaví civilizačná choroba. Napriek tomu spotreba týchto výrobkov stúpa…
Z knihy: Jezte zeleně – Dr. med. Joachim Mutter